Basnicky.sk

Tma už dávno objala svet za oknami,
nič ma neláka ju rozohnať,
v nej sedím s privretými viečkami,
spomienky mučia, ich trpkosť nechcem viac ochutnať.

Slzy už vyschli,
necítiť ich slanú chuť,
myšlienky sú ako vlci rýchli,
dobehnú ma a ja nemôžem zabudnúť.

V temnote na mňa oči hľadia,
ujsť sa nedá, sú také prenikavé,
cítim ako ma jeho ruky hladia,
viac nevydržím, tie predstavy sú ako uhlík žeravé.

On je tam a ja tu,
komu na tom záleží,
neznesiem už tú neistotu,
vráti sa ešte, či mi viac neprináleží?

Pocítiť čo len jeden bozk,
slovo lásky vysloviť,
ostal však len smútok,
a ja musím ďalej žiť.