Basnicky.sk

Mozno ked spadne posledna vlocka snehu.
Snad vtedy pochopim ze dycham.
A dycham z nenazdania vlastnej duse.

Moje vnutro vrie.
Moj dych je ako draci plamen.
Vidim stale len a len teba v spomienkach aj v tuzbach.

Uz ani neverim ze som, len citim chlad.
Znamenam malo ako pre teba tak pre ostatnych.
Aj ked ta uz nikdy neuvidim aj ked uz nikdy neupocujem tvoj hlas naveky si ho budem pametat.

Ano klamal som, nedoveroval ti ale nech sa dialo cokolvek tak som na teba myslel v kazdej chvili svojej existencie.

Obaja sme chybovali hrali sa na hrdinou.
Ale v skutocnosti sme sa ani poriadne nemilovali.
Hladali v tom druhom chybi a neprejavovali si citi.

Snad ked teraz stojim sam a v dazdi premoknuty az na kost mozno az teraz si uvedomujem ze uz ani neviem ako je to zit bez teba.
A viem ze je to posledna spomienka ma teba v mojej dorananej dusi navzdy zbohom.