Basnicky.sk

Ako horská dráha zastal
život v najlepšom
v mladosti ostala len
malá stopa
denného svetla niet
v svete ďalekom
musel preč aj keď
vzácna bola doba

Kedy kvitol v prítomnosti
svojho okolia
s menami sa hral večne
v pamäti
pamätať si všetkých čo
krásne hovoria
nemusel stačilo keď
pozrel sa na deti

Drahý otec sídlil po
večeroch vo vlasoch
na dcéru pozor dával
pri nádychu rannom
nik nevedel že skončí
v oblakoch
keď tony hliny pretrhli
lásky zákon

Z kruhu pri stole
vytrhnutý zlodejom
čo životu nedáva šancu
aby stály bol
nad deťmi plače keď
pomaly v tele dospelom
nezahojený prišli za
milovaným tatinom

Žalostné stony menili
by za plešinu
a pohľad na ruky
zrobené
aby nepýtali sa či tam
horí mu
ale vstal by a utrel
oči spotené

Leporelo viac strán
nemá bohužiaľ
zosobnený vo veršoch
snáď sa vám uľaví
sestra brat matka syn
dcéry každý ho tu má
v spomienke sviečkovej
uprostred smutnej záhrady

Páliš sviečku smädný si
po bozkoch
áno v momente človeku
celý svet chýba
no musíš blúdiť samotný
v rokoch
deň s nocou ruka v ruke
stále prežíva

Dnes a či zajtra v srdci
ľútosť zjaví sa
s nespavosťou zahľadení
do tabletiek
dažďové kvapky bozkávajú
hroby na líca
vtedy ťažko späť vzdať sa
túžby a navždy zanevrieť



Aj bez fotiek horí za
nich v duši plameň
nikdy nezabudneme znie
odkaz všetkým tým
ktorých mená sú
v srdciach zabývané
dnes vravím zlatý moji
rest in peace

Posledná aktualizácia: 1. 11. 2012 21:18