Basnicky.sk

Polnočná sonáta ma sprevádza,
už ma trápi i Beethowen.
Na smutné myšlienky navádza,
teraz na koniec, na amen.

Polnočná sonáta z duše plynie,
už ma hudba neteší,
nech tá melódia v mysli zhynie,
hľadám čo ma poteší.

Nessun dorma zo mňa kričí,
vy buchnem každú chvíľu,
cítim ako ma to z vnútra ničí,
už viacej nemám silu.

De la luna hrá Debussy,
odohnať chmúry má snahu.
Ešte chvíľu, žiť sa pokúsim,
zadržím v očiach vlahu.

Čo všetko človek zvláda,
kde na to berie silu.
Keď bolesť, únava zmáha,
a vydrží ešte chvíľu.