Basnicky.sk

Som posadnutý krvou, hanba vlastného národa
ktorý je utopený v mori svojich dementných snov
strkám nestráviteľné verše trojzubcom do gágora
Vám, tým ktorý majú plno rečí, no sú bez skutkov
Ste ako ja, tiež len trepem do vetra
a pri tom viem, že Vás pichá do oka
tým istím prstom spoločnosť pestrá
mojimi očami: plná baktérií, "čistá stoka"...
Som posadnutý smútkom, že skončilo dvadsiate storočie
že sa stratil štrngot ale nie kľúče, aj zvonové nohavice
že Kurt je mŕtvy, že Lenon je mŕtvy, že všetci sú preč
že veci čo mi ťa pripomínajú sa nemestia do krabice
že rockenroll je už len metaforou pre drogy a násilie
že si ma vyhodila a chceš po mne aby som bol dospelí
a smútim, lebo som dospel do sveta kde krásy niet
len ak syntetická, predstieraná, zmutovaná, akási...
Som posadnutý hnevom, lebo neznášam fastfoody
fotky o zrkadlo, botoxové pery, umelé poprsie, internet
nahé figuríny vo výklade, ich chladné "ideálne" údy
darmožráčov, klamárov a všetkých tých čo ničia náš svet
alebo skôr tvoria iný, ten v ktorom na to už nik nevidí
robia ho krásny, no krivý a neverím, že ma niekedy zaujme
tečú Vám z neho sliny, no mňa už prešla chuť, nezávidím
čudujem sa, akoby jediný koho obišiel tieň doby konzumnej
Som posadnutý láskou a zomieram túžbou po jej dotyku
no mrazí ma jej odvrátená tvár, vraví: "prestaň, nepozeraj!"
chcem vykričať do celého sveta jedným dychom, potichu
že milujem, že krvácam, že chcem, tak mi farár požehnaj
posväť samovraždu ktorú pácham, keď dúfam v zajtrajšok
v krásne ráno vedľa teba, v krásny deň v šedých uliciach
v sladký dážď a milých ľudí, čo mi často vravia že som cvok
možno som, možno nie a možno píšem po príliš častých opiciach...