Basnicky.sk

Padajúce kvapky dažďa v odraze
kaluže krvi na lesnej mýtine.
Ako páriace sa jelene pri orgazme
sú symboly úžasne spojené.

Jedna línia sa pretína s druhou
tvoria mapu vzoru človeka.
Inšpirácia sa stáva stuhou
z kamennej hrude krv vyviera.

Cit tak neistý až to zvádza k skutkom,
byť tak tým dielom prírody.
Dokonalým a čistým človekom,
bez vnútorností, kože a pretvárky.

Pohrávam sa s pohľadom
skúmam úkaz zo všetkých perspektív.
Skrz oko zvlhnuté dažďom
vytvoril sa mi zvláštny objektív.

Akoby sa rozplynul každodenný zákal
na horizonte vidím úsvit.
Dnes beží, predtým plakal,
A ja som stratil súcit.

Ukradol mi vedomie a myšlienky
posial všetko čiernym korením
Obraz sa stal súčasťou hádanky
Čo je v zrkadle zlým stvorením?

Pri potôčiku tečúcom pomedzi klamstvá
napil som sa tisícky lží v jednom dúšku.
Nepochopil som o čo v tomto svete kráča,
prichýlil som vraha vo svojom príbytku.

Ukázal mi zverstvá nevídané,
potajomky sa mi vlámal do duše.
Získal si môj obdiv v dave
zablúdených duchov svetskej púšte.

Tak ako prišiel z temnôt osamelosti,
tak sa vytratil za úsvitu.
Zanechal len v mysli jazvu vyrytú
Symbol života a smrti v dokonalosti...