Basnicky.sk

dvaja ľudia, dve duše tak stratené
ako pri zatmení mysle svetlo plamienka
dve telá v symbiotickej premene
a prsty rozopínajúce tvoje ramienka

spojenie dvoch tak rozdielnych svetov
nech ten okamih naveky trvá
a dotyky jemnejšie než vôňa kvetov
si moja posledná aj prvá

Prebudila moj srdce z narkózy
bytosť ktorá rozvrátila moju predstavu
o láske ktorá sa vždy pokazí
keď ide cez srdce a nie cez hlavu

Tak vzdialene blízka, tak blízko vzdialená
sĺz plná miska na tvojich kolenách
Ja som ten prameň a ty nádoba
splynuli sme ako s tortou jahodou

Tak v sladkom opojení
strávme ešte zopár chvíľ
pohrajme sa s pokušením
do vyčerpania síl

A až nás tma pohltí
prosím ešte nechoď preč
chcem žiť v tvojom objatí
až kým neskoná svet