Nočný prízrak si razil cestu k baru
notoricky vygumoval jackom hlavu
zaťal zuby, tváre zmeraveli
pery popraskali túžbou zvolať:
„zbadal som ju prvý!“
Razila si cestu k baru, vyrážala dych
Kolektívna asfyxia z rodu smrteľných
Zaťala zuby, tváre zmeraveli
Prebodla pohľady na periférii
Len slepec nebol zbabelý
Hrdlo sa odmlčalo, zovreté chlastom
No prázdne bulvy upútané krásou
Bez váhania, bez súhlasu
Vkradli sa do hrude malý diabli
zabrnkali Des na basu
Zaiskrila v dierach jeho pohľadu,
Pyromanka nestrácajúc odvahu
Bez váhania, bez súhlasu
Škrtla letmo telom o telo
Zapálila vatru úžasu
V okamihu vzbĺkol prízrak šedo-číry
Hlasne narukoval dúhe : „chce to činy“
Bez ideálov, bez zbytočných slov
Naval emócie, vraciam sa do ríše snov
Bez ultímát, bez nej a či s ňou...
Dátum vloženia 10. 10. 2012 01:47Raven
Asfyxia
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1261
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti