Basnicky.sk

Hľa, blúdiaci atóm vo vákuu konzumnej spoločnosti
nestrávený hlien chemickej anomálie
rozober ho, pitvaj, nedorežeš sa chrbtovej kosti
represia tvorstva a biologickej disharmónie

On, práchnivá troska nasiaknutá chlastom
tieň veršov života na konci poslednej slohy
Niekto sa tak občas cíti, iný príliš často
neurotik zakliaty do skaly dnešnej doby

Prázdne otvory, archaizmy sídliel pohľadu
zrkadlá duše netvora v ľudskej koži
kedysi žiarili bez váhania a šedého zákalu
dnes skepticky čakajú na súd boží...

Občas mám pocit, že ľudia sa nemenia
V posledný deň veria, že vstanú z popola
typický prejav onoho slepého pokolenia
v tomto svete sa druhá púť nekoná

Tvorom som, tvorom sme, tvorom si
Otvor oči, vyplň prázdne otvory
Na žive ťa držia svaly a nie sny
Vylez konečne z duševnej komory

Človek z hliny pálený,
Veľdielo Boha či Prométhea ?
jedným dychom živý
jedným dychom umiera

Hriechom sme boli splodený, zlo nám dali do vienku
Hľa, len Smrť v tomto chaose hrá tradičnú dychovku...