Basnicky.sk

patrik598  Zobraziť/skryť lištu autora

Plus a mínus

Umenie seba chápem
v očiach nahých viet

pristanem na mokré
sánky lákavých
dychov priestoru
po kým prievan
neošúcha z uší
posledné srdce
žalmu na zomretej
strune.

Na podlahe
opadnem z duše

medzi zrak
vpustím krehkú
stenu

vyrovnaný sekundou
tvarovaný mäkkou
hrivou
s obdivom
v slepej múze.
Dátum vloženia 26. 9. 2012 15:50
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1557
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Janry

    pre mňa veľmi dobre..
    hlboká myšlienka+zaujímavé spojitosti t.j introverzné empirické konkréty=

    26. 9. 2012 17:11
  2. Mrakoplaš

    i pre mňa, len forma, niektoré verše mi prídu nepochopiteľne rozdelené, ale to je asi subj. dojem

    27. 9. 2012 08:25
  3. patrik598 (napísal autor básne)

    Janry: ďakujem za vyjadrenie názoru i za prečítanie

    Mrakoplaš: poučím sa z tohto komentu a veľmi rád

    27. 9. 2012 15:05