Umenie seba chápem
v očiach nahých viet
pristanem na mokré
sánky lákavých
dychov priestoru
po kým prievan
neošúcha z uší
posledné srdce
žalmu na zomretej
strune.
Na podlahe
opadnem z duše
medzi zrak
vpustím krehkú
stenu
vyrovnaný sekundou
tvarovaný mäkkou
hrivou
s obdivom
v slepej múze.
Dátum vloženia 26. 9. 2012 15:50patrik598 
Plus a mínus
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1669
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Janry
pre mňa veľmi dobre..
hlboká myšlienka+zaujímavé spojitosti t.j introverzné empirické konkréty=
26. 9. 2012 17:11 - Mrakoplaš
i pre mňa, len forma, niektoré verše mi prídu nepochopiteľne rozdelené, ale to je asi subj. dojem
27. 9. 2012 08:25 - patrik598 (napísal autor básne)
Janry: ďakujem za vyjadrenie názoru i za prečítanie
Mrakoplaš: poučím sa z tohto komentu a veľmi rád
27. 9. 2012 15:05