Basnicky.sk

Sedela na verande v opojnom tichu
Pomaly vdychovala to šero vôkol nej
Studený vzduch mal úplne inú príchuť
Slaný, horúci a slzy na tvári nevinnej


Hladil jej vlasy s dávkou sentimentu
Po oholenej zbitej lebke kreslil prstami
Akoby zablúdil do prázdna exkrementu
Ľudskej duše vnútri, medzi jej prsiami


Už nežiaria jej oči, nekrášli ju jej smiech
Je dospelá, hoci je všetko tak nejasné
Na predlaktí nápis, spáchala som hriech
Napísaný hrdzavou čepeľou času, predčasne


Tak prázdno je výplňou vákua tvojho obrazu
Bez rámov, bez kontúr si nahou pózou života
Zraniteľná, zvieraš slučku na konci jeho povrazu
Stelesnená nenávisť a láska je stále nehmotná


V mape tvojho tela čítam Brajlove smutné osudy
Ruku v ruke postupne splývam s tvojim tieňom
Opäť som sa spotený a sám ráno zobudil
Tĺkol do steny, že som tam vtedy nebol s tebou


Nehladil ťa, nepobozkal na smutné pery
Nechytil ťa, nezdvihol z prachu samoty
Nebol tu pre teba, nebol dosť dospelí
Nebol mesiacom v splne tvojej temnoty