Basnicky.sk

Marcus_Honorus  Zobraziť/skryť lištu autora

Boh rozplynutia

Záhradu hľadal, na samote dom,
za mrežou aleje, sady a strom.
Nečujne kráčal, od strachu bledý bol,
tiene sa níňali nocou aj dňom.

Večnosť a ničota, minulosti priepasť,
prečo nám dni tak hlcete?


Pračo nám navždy beriete
to, čo nás unáša na nebeský plášť?

Spomienka, spomienka, čo chceš odo mňa?


...Jeseň
Dátum vloženia 13. 9. 2012 14:49
Básnička je vložená v kategórii Próza
Počet zobrazení básne 2216
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. daisy35

    ide z toho taká príjemná,nenásilná melanchólia..pre mňa naj..miesta prvé dva verše a záver

    13. 9. 2012 17:12
  2. Marcus_Honorus (napísal autor básne)

    Aby sa minulosť neprepadávala do ničoty.

    18. 9. 2012 23:19