Basnicky.sk

Za triezva schody až
k nebu,
pri ozvenách v tmavej
nemocnici,

roky dozadu hasili
pahrebu,
dnes dobrú noc dávajú
ti nebožtíci.


V slzách utopili
nežné vlasy,
kto pohľadí po
vráskach?,

v lete novom
skonať nechcela si,
trpím naďalej
zamknutý v otázkach.


Milión podaných rúk
s iným kusom,
vejúceho skladateľa
zmien,

ja za tebou kričím
tu som,
niekde tam
najbližšia zo žien.


Dlhé prsty mám
na tričku,
keď zaujatý
prekvitám,

pokrvnú v duši
nápadníčku,
na slzu slzou
spomienky prečítam.



Venované mojej nenarodenej sestre.