Basnicky.sk

Strapatíš mi hlas
motýlím krokom
nad pahrebou
triezvosti.

Ledva sa zmestím
do slova a už zase
zberám mäkkú ulitu,
kde farbené okná
spestrujú tiene.

Naskladané vône sypem
z teba do vetra,
praskliny trúchlia
za gombíkmi navlečené
v prachu.

Hladom zomieram za
závesom odetý v tvojej
kráse a rátam
možnosť ktorú mi práve
dávaš.

Inotaj kníše výzorom
aj kolenami a ja
ako sama plachta tvorím
radosť hasnúcej svieci.

Tak výkvet čakám kým
dozreje a znova sa
zrodím v priečelí
mizivých clôn.