Basnicky.sk

Koľko krát hádzal do stien tupý pohľad
v lone noci bzučiacej krídlami múch
po ľútosti prahnúci ľudský odpad
chlastom obťažkal nočný vzduch
verše to vraveli miesto úst


Dočkal sa, prestal ho byť ten orgán
ohluchol v domnienke, ze počuje slová
to v ňom stonal dotyčný ožran
čo jeho rebrá rozdrvila čiasi noha
a vnútornosti nechala hladným sovám


Krvný obeh maróda túžil po promile
Do čaju rum a do kávy dva
V jednom sne či skôr hroznom omyle
zakotvil v sebe ideál číchsi predstáv
pomaly klesal ku dnu ako tá kotva


Z hlbín svedomia vytrhal posledné strany
klesajúc s reťazou okolo hrdla
myšlienky našli hrob v prístreší hlavy
lačná smrť nedočkavo zvlhla
netušila, že to pôjde tak z tuha


Nebyť toľkej prázdnoty v samom sebe
neverím, že by sa ešte nadýchol
de facto nezadusil sa, iba čo cítil k tebe
satanovi ohlásili privčas jeho príchod
v hlbinách zvíťazil nad svojou pýchou


"utopil som žiaľ v mori nádeje
síce topím pečeň, priznávam
čo ale chcem povedať v závere
z tienistej noci stala sa ozvena
a ja sa opäť smejem
aj keď ešte vždy padám na kolená..."