Basnicky.sk

Pamätam dňa,keď som sa mal narodiť.

Vykukol som von a problém bol na svete...


Úsmevy okolo a moje zmiešané pocity.

Na oslavu panák dvojitý ,
mamine bradavky-
tatkove nadávky
že nie som chlapec.


Zdarec! Stando Marec-
meno čo do konca života budem mať prilepdné na čele.

Sme malí plačeme a nemáme dôvody.
Potom život,
intrigy,
podvody.

Plačeme a dôvody sú-
peniaze niesú
, ťažko to nesú moje lásky.

Predávam svoj život za prácu ,ktorá oslobodzuje-
to čo to tu je?
Pracovné tábory -
a život sa potichu do pekla- preborí ...

Narodil som sa aby som žil.

žil!

Prežívam - Nežijem!
Pijem.
Jem.
Spím.
Pracujem.

Vnímam tie okamihy
píšem básne ,knihy -
vanilkové bozky!

pamätám keď som sa narodil-
plakal som,keď som sa posral-
vreštal som:" Som KRÁL!!! "

(ale bol som len veľká škvrna v plienke)

Ja som vlastne miesto narodenia prišiel na smrť odsúdený.

Unudený.


Neviem dna ani hodiny.
Zaprášené sny,nádeje,
album rodinný.

Počítam ligotavé papiere a môj život si kupujú druhí...

Tak prejdú hodiny dni roky a nakoniec čierne stuhy
na venci zamávajú
vo vetre pá pá a život chlapa prežitý
končí 3metre pod ílom
zarytý.
Život prežitý napiču!
Omylom.