Nebeskej postave bez krídiel
tieto riadky letia domov
najnežnejšej z nežných tiel
stále kým iný sedia s novou
nech je čo chce verný som
zrak na jedinú upieram
rovnako ako aj pred týždňom
v rovnakom dome zem utieram
zvuk taxíka pred bránou
do kanála skotúľané centy
putujú samé cestou neznámou
no na mojej si známa len ty
mnohé výhybky sú škodné
ja idem s tvojimi krokmi
preto dni na úsmev plodné
bez strachu vniku do tmy
tak sa necítim pri nikom
obe ruky vysoko za to hore
nemám chuť okresať pilníkom
lásku ako hviezdy na obzore
ústa sypú slová nemecky
tiež čudujem sa sebe sám
odvahu mám ísť cez blesky
na ceste s tebou k nebesám
máš na mňa najväčší vplyv
tvoje slová moje potešenie
nie si v múzeu no si div
len hlupák mi povie že nie
vzácna ako prvý sneh deťom
práve tie často spomínam
čas sa stopne pri treťom
snáď podobné osud tvorí nám
Dátum vloženia 31. 7. 2012 00:01patrik598
Teba vzývam
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2012
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti