Z tvárí
čo sa otáčali
za hviezdami
ostal len prach
v mojom náručí.
Človek sa naučí
veriť na zázraky
ak mu mrakmi zakryješ
jeho životné svetlo.
Jedni sa vzdajú,
iní zotrvajú
hľadať najväčší poklad
v dejinách.
Každý z nás má strach
podľahnúť roztrúsenému svetu.
Povedz,
je tu?
Vidím len
jazvy na dlaniach.
Dátum vloženia 26. 7. 2012 19:53nickmyname49
Niekto
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1682
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- papilio_ulisses
krásne
27. 7. 2012 00:42 - Maryen
Úplná paráááááda....super
10. 8. 2012 16:54 - nervaq
nemám slov. nádhera
10. 8. 2012 23:17 - len.a
áno,človek sa naučí veriť na zázraky,na tie svoje,ktoré nikto iný nevidí,a možno tá "Viera" v ne ,dáva nádej,že ten poklad predsa len....existuje, ale len pre "iných"/opäť nostalgia slabosti,sebaľútosti/héj,to čítam báseň a ja si hneď riešim pointu,stáva sa mi to ,keď verše zaujmú,či idea?
jesennú nočnú hmlu-ako prípitok posielam
16. 8. 2012 09:20 - Biela_ruža
vinea
17. 8. 2012 16:54 - Aisa
pekne, jemne
28. 9. 2012 16:16 - nickmyname49 (napísal autor básne)
fíha, ďakujem vám veľmi pekne všetkých za komentáre
9. 11. 2012 21:28