Vôňa istoty
v starých stromoch
je len pleseň
a cez prsty sa trúsi
na hlavy iných.
Všetci pozostalí vstaňte,
môžete sa rozísť
každý sám a každý zvlášť
do toho otvoreného priestoru.
Na horu sa neoplatí liezť,
boli by ste sklamaní
z bezoblačna nad nami
a atentátov lesných vtákov.
Viete,
sem-tam si chytím slnko,
ale vždy ma páli
iba na srdci.
Naivne čakám,
že iskry vyhasnú
ešte počas dňa.
Kiežby to tak fungovalo
ako zámok na dverách.
Neodídem,
nemaj strach.
Posledná aktualizácia: 22. 7. 2012 18:22
Dátum vloženia 22. 7. 2012 18:20nickmyname49 
Ošiaľ
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2754
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora


Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- lajko71
starý dobrý nick nesklamal ,páči sa
23. 7. 2012 08:40 - papilio_ulisses
pekná
23. 7. 2012 09:13 - Carlo
neviem, či mám nejakú divnú náladu, ale strašne sa mi páči. Ako ti vychádzali slovné hračky aj v rámci veršov, všetko mi rytmicky sedí... výnimočneVeľmi sa páči, Nick, pivko?
24. 7. 2012 00:08 - Mrakoplaš
podobne, dobrá báseň po všetkých stránkach
24. 7. 2012 07:22 - len.a
Na horu sa neoplatí liezť,
boli by ste sklamaní
z bezoblačna nad nami
a atentátov lesných vtákov.
Viete,
sem-tam si chytím slnko,
ale vždy ma páli
iba na srdci... vyberiem si nickmy,táák,cítim tam trošku irónie,ale páči sa mi veľmi
24. 7. 2012 09:21 - nickmyname49 (napísal autor básne)
Vďaka za odozvu, som rád, že sa vám páčilo. Carlo, daj si pivko, dám si džús
. Kris, ďakujem ti
, aj tebe Janči (Mrakoplaš), papilio, Vlado
25. 7. 2012 12:53