Basnicky.sk

Smiech nesie sa apartmánom
vzdychy sviečky zhasli
rituál končí až nad ránom
chute z lásky už spľasli

pohodené rifle bez opasku
spomienka na chvíle vášne
Maroko vidím ako na obrázku
zahalené postavy sú zvláštne

po dlažbe klopkajú opätky
ja stojím pred nahou
to vážne musím prísť o všetky
kvapky rosy čo sú vlahou

perám keď práve smädné sú
osviežim sa kvapkou z tela
dlane zase obeť prednesú
pod nimi v noci sa chvela

panva na dotyk veľmi jemná
ústa robili na nej divy
v dlaniach obnažené stehná
no tú cestičku nezacelili

kde rád zájde každý muž
ja tiež nie som iný
váhanie svetlo zhasni už
chcem zas ten náš nepovinný

aj vtákom zhaslo v hniezde
nepočuť tóny ich štebotu
tam za oknom leží na hviezde
ako aj ja teraz s tebou tu

ide to pomaly aj samé
vzdychy obom pľúca pália
neukončí sa rozohrané
tela naďalej sa pária

moje s tvojim tvoje s mojím
čoho báť sa neviem
možno dnes tu niečo stvorím
možno len jemne zvediem