Basnicky.sk

V hodvábnych dotykoch
a toľko vzácnych spomienok
pre teba však bezcenných
rozfúkaných vetrom

chcem sa spýtať : Pamätáš ?
Ale otočiš sa skôr
stihnem povedať zbohom ?
Časom aj ja zabudnem

pýtaš sa : pamätáš ?
A ja zabúdam
Opäť raz sypem soľ do rán
slnko zapadá

Zrazu. si spomínam
na modrú oblohu
a tvoje dvere s číslom dvestotri
Ty práve odchádzaš

Rozdiely boli príliš veľké
na spoločné úsmevy
cieľ zas privysoko
na dosiahnutie potrebnej výšky

chladné chodby
ešte ozvena prináša
posledné tóny a tvoj smiech
stále tikajú tie isté hodiny ako vtedy

Pýtam sa : Spomínaš?
Je neskoro na hodvábne dotyky
Vieš že smiem
a tak sa pýtaš : odpustíš ?

Chcem pošepkať nociam
aby spočítali všetky slzy
Naposledy zbohom
možno raz...

Ako kŕdeľ čiernych vrán
zabúdam.
Zabúdaš.