Basnicky.sk

Mám pocit
že sa nevôjdem
do vzduchu
kým čakám
na minulosť

na dorezanej lavičke

počujem
ako mi šumí hlava
a z kolien mi
v rytme zamyslenia
rastú dlane

už z rána

plaziaci sa
autobus
vykrvácal ľudí
a zastávka sa na chvíľu
zmenila na ohňostroj
odporných ksichtov
širokých hláv
ošťatých topánok
spotených pozdravov
čakajúcich vlasov
hladných rúk

a iných ranných strát

srdcia každý deň
prichádzajú o oči
a robia chyby
z ľudskosti
pre neľudské osoby
ktoré v budúcnosti
zabijeme

hlava
ako psychiatrická liečebňa
zvíťazí len občas

nanešťastie

ráno je čas
pobrať sa spať

a nemyslieť na zabíjanie