Keď som ako chlapec malý
len rozprávky vnímal
narodil sa tvor dokonalý
v časoch keď som sníval
u mňa doma z Matelka znelka
v kúte pár starých vojakov
zatiaľ čo tam osobnosť veľká
ležala pred rodinou dojatou
v strede izby malý kojenec
zvedavé tváre nespúšťajú oči
ten daľeký bude raz spojenec
tej pre ktorú Zem sa točí
musel som toho veľa zjesť
aby som obránil tú vzácnu
a potom hrdo dvíhal päsť
keď dav urazí dievčinu krásnu
všetko sa točí ako ruleta
okolo koho tak to vieš
osud dal do rúk kus sveta
nemám slov tak snáď napovieš
zmysly tvoje rád provokujem
keď fľaša vína už za nami
aj v tme si pekne odkrokujem
s tebou v náručí až do Miami
neboj sa neskončíme v oceáne
veď chránim si ťa od mala
konáme to čo je v pláne
zábrana tam na dne ostala
v objatí na brehu spolu
na mokrom tele morská soľ
volím pery a nie kolu
keď knot v sviečke dohasol
vtedy si spomeniem na vec
čo stala sa v minulom storočí
prisúdený ti bol chlapec
ktorý život na dobré otočí
Dátum vloženia 11. 7. 2012 00:12patrik598
Osudová chvíľa
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1985
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti