Basnicky.sk

Stlačená spúšť anjela do fotky vryla
vôkol len púšť no z neho ona pila
jeden stisk pár nežností dotknutie nosov
nie risk v pevnosti po ráne zakrytého rosou

to slnko ju privolá pozri na tie lúče
keď z radu ju vyvolá vie že jediná má kľúče
vo večnom zväzku pri sebe počas rozvidnenia
od okamihu tresku nepovie jej viac dovidenia

každý sa háda raz no udobrenie krásne na tom
on to zvláda zas stojac pred svojim zlatom
čo jej povie akú pieseň pery vylúdia
hm ktovie aké momenty ďalej mu prisúdia

tí v nebíčku ktorý dokážu toho veľa
dať synovi sestričku i osvieženie tela
nie kúpeľom ani hodinami v krásnom bazéne
no najkrajším súperom proti nenávisti na scéne

oči privreté keď pery k sebe pekne pomaly
emócie vyvreté tak radi navždy by to mali
s ľahkosťou motýľa s nadhľadom sťa orol z výšav
vzácna to chvíľa keď vznešenosť naplní prístav

lásky pokoja plný kde stena každá taj skrýva
jedno je či hrmí do očí sa stále krásne díva
modré nebo aj oni popúšťa on od kormidla
oddaný jej vôni krajšej než tej od mydla

životom sa ďalej plaví mnohé momenty za ním
keď noc padá na bozk staví keď sa cíti slabým
fotky do krabice tam už ich aj dvesto
ju na nohy postaviť chce a ukázať jej mesto

mesto snov ktoré ležali v hĺbke kedysi
všetko s ňou aj noci aj preskoky cez previsy
láska veje do plachiet a ďalej to posúva
ako pavúk ponad sieť ticho slová počúva