Basnicky.sk

Kopec vystrojený ako nevesta,
do bielych šiat sa halí,
bežia k nemu naši malí,
nikoho nesúdi ani netrestá,
nemý svedok dejín ľudí.

Starý otec ma tam brával,
vyjašiť sa v perine snehu,
vymýšľať nezbednú neplechu,
na úpätí s rodičmi stál,
a vždy tu bol pre mňa.

Teraz zas beh času určuje mne rad,
netere moje, vravím Vám pevne,
malé Austrálčanky teplokrvné,
spoznáte čaro severu i jeho chlad,
dole na Vás pozor dám.

Môj starý otec už odišiel preč,
príde chvíľa, keď odídem i ja,
a keď snáď pod kopcom budete i Vy stáť,
vtedy bude hora svedectvo dávať,
že vo Vás žijeme, starý otec i ja.