Basnicky.sk

chytala som svetielka
do popálených dlaní
úsmev spal...

bolo počuť prerývaný dych
štveral sa mi po pančuchách
rezal ma do lýtok a potom šteklil.

Pery šantili pomedzi svetlá
dotýkal si sa ma tak blízko
až to vo vnútry bolelo.

Nie dotyk nie pohladenie
na rozžeravenej koži,
ale pocit že chvíľa nepotrvá večne.

Že raz svitne ráno, nový deň
a svetlo nás pretriezvie .
Bojím sa že moja hrdosť ma preváži
A ja ťa nechám odísť
za hranice noci
za hranice nás.