Basnicky.sk

Kde je práve? je doma či niekde preč?
nie leží v tráve a vychutnáva si jeho reč
za hlasného štebotu tých čo z výšky hladia
ona prežiari temnotu už sa hviezdy vadia

vôňu púpav vdýchne, na perách sa rozplynie
meno jej rozkríkne len čo sa z nich pominie
na všetky smery na všetky strany ono znie
synovia či dcéry každý jeden už o tom vie

chvíle robené dvoma naplnia aj sen tajný
v náručí už ako doma znie spev neprestajný
spolu pri tme no svetlo vždy nad nimi je
srdcia v jednom rytme, slza tvár nevymyje

žije dýcha pracuje krásne momenty množí
cesty zla k nej skracuje každý deň boží
občas nevie čo no odpoveď isto dajú roky
že je tu pre niečo čo nemal nikdy na úroky

aké dievča taká cena ona nie je iba drobec
svietia písmená mena anjel vieš tak povedz
koho má to v mysli vďaka komu teraz je tu
prečo sa tu zišli a dali rásť malému kvetu

stojí bez slov len strážiť ich mu je dané
deň noc je s tou ktorej city boli odovzdané
zahalí ju košeľa keď noc sa šíri ulicami
zaľúbený oveľa isto sa nebudú nudiť sami

lásku sladšiu než med medzi sebou majú
teraz oni a ich svet rolu hlavnú v nej hrajú