Basnicky.sk

patrik598  Zobraziť/skryť lištu autora

Už sa netrápi

Nešťastie ma zasiahlo, zatienil ma smútok
slzy stekajúce z mojej tváre vytvárajú sútok
rana strieda ranu, už som na to zvyknutí
idú na mňa z každej strany, cítim sa odkopnutí
srdiečko Ťa ľúbi každý jeden okamih
z Tvojej krásy a úprimnosti stráca dych
srdiečko ubolené, vytráca sa z neho sila
ďalšia rana v ňom lásku zahubila
celé zmätené sa zmieta v bolesti
už dlho nevie čo je to pocit radosti
vystrelená rana ho zasiahla do stredu
roztrieštila na kúsky, nastáva čas pohrebu
bojovalo statočne v boji tvrdom
no zabil ho šíp potretý jedom
ešte posledný krát Ti povie pár slov
a navždy odchádza do sveta zahaleného tmou
srdiečko už nebije, spí večným spánkom
je v nebíčku kde robí spoločnosť nebeským vtákom
mohlo biť aj naďalej, nemuselo zomrieť
stačilo sa len do jeho hĺbky pozrieť
a videla by si ako v ňom láska vrie
no teraz je už neskoro, lebo už ti neodpovie

Srdce putuje nebom, cestou neznámou
je voľné, už nie je spútané reťazou
rúti sa do tmy, a mení sa na hviezdu
padá k zemi, v tmavej noci ožiari ti izbu
Dátum vloženia 30. 5. 2012 19:35
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2326
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre