Basnicky.sk

Dolinou sa preliala vlna slnečného svitu. Haldy bielych vločiek, napadaných a natlačených na sebe ležiac v úzkej lesnej doline obklopenej stromami, ožiarila božská pulzujúca nekonečná žiara.
Tam kdesi na vrchole kopca, tam znenazdajky objavila sa zázračná panna. Slnko presvitajúc cez jej dlhé, orechovým odtieňom zafarbené vlasy, rozfúkané ostrým severákom, formovalo jej okolo hlavy jasnú svätožiaru. Sťa anjel stála tam v diaľke. Dlhé šaty zahaľovali jej krehké telo. Šaty ako na našľahané zo snehu, obklopujúce túto magickú bytosť sa pod náporom vetra zdvíhali a nafukovali, vytvárali dojem, ako by sa postava vznášala nad zemou.
Znenazdajky sa strhol prudký víchor. Previal sa dolinou a stiahol so sebou zázračnú pannu a s ňou aj milióny vločiek, ktoré sa vzniesli zo zeme a v smere vetra vírili okolo panny. Na tvári zázračnej vyčaril sa ľahký úsmev zahalený do božského údivu.
Ako nápor vetra unášal so sebou postavu, tá v okamihu otvorila ústa a divým no nežným a čistým hlasom, ktorý razom zaplnil celú dolinu vykríkla.
V krátkom okamihu, v akom sa zjavila na vrchole kopca, ...zmizla...stratila sa...nebolo zrazu neznámej...smrť