Basnicky.sk

Svet sa mu ruca pre ocami a jeho slzy tecu potokami.
Podnim je mlaka,no aka to mlaka,ked ani mravca neprilaka?
Jeho zivot sa konci,kazdy hned od neho boci.
Akoby na hlave mal nalepku: moj zivot sa konci!

Ubehlo to vse tak rychlo a on ani nestihol zdvihnut kridlo,
to kridlo,co vzdy vsetko chranilo,no teraz sa neubranilo.
Ten nador bol prilis silny,poddal sa a bol strasne slaby.
Nevladal uz ani vstat,tak len lezal a povedal: nechajte ma tak!

Jeho zivot stratil zmysel,hned ked doktor zmrazil usmev,
Ked precital vysledky,malo to svoje nasledky.
Vtedy pochopil ze uz je koniec,ze mu na pohrebe odzvoni zvonec.
Mal rad svoju rodinu,no nepovedal to ani nasilu,
Bol tvrdohlavy a alkoholom opijany.
.
Az teraz sa spamätal,ked odrazu zivot stracal.
Zastal a uz sa nepohne,nech si v klude doma zomrie.
Lekari ho tam nechcu,vyhnali ho domov odkvecnut.
Vraveli mu:vse je dobre,no za mesiac?-zle,nedobre.
Po mesiaci trapenia sa odoberie na ten svet,
kde je vsetko skvele a zloby tam uz niet.

Rodina mu smuti,no zivot mu tym nevrati.
Budu chodit v ciernom,a budu jak bez duse,lebo vedia,ze zivot je ako noze.
Je kruty, no nezny zaroven,ale je to zivot!
Treba ho vediet zit,a vzdy si ho vazit,lebo pride chvila,a potom len smutit!
Zomrel nam otec,manzel i dedko,mali sme ho radi nadovsetko....