Basnicky.sk

Na ošarpanej stanici,
hľadáš si svoje miesto,
život kde tu necítiš,
stratil sa ti lístok.

Vidíš len osobný vlak,
všetko chceš nechať tak.
Hore tlačí sa osobák,
veľký tlak ťa dobodá,
tenká hranica medzi dnom a výslním,
ten pád rýchlikom neoslní.

Túlavé topánky,
vyliečiť srdce z rán,
nájsť znovu chodníky,
na ktoré zabúdam.

A potom zas,
aby si mohol rásť,
s nádejou
ako za starých čias,
naskoč na správny vlak,
čo odvezie ťa tam,
kde výhľad máš,
nad sebou samým
aj nad krajinou.