Basnicky.sk

Deň je na konci,
Pomaly sa zahaľuje do rúška noci.
Mesiac na oblohe svieti
A jedna jej myšlienka do hlavy vletí.
Pozerá sa na hviezdy,
Možno má len taký pocit neistý.
Čierne tiene pod svetlami lámp,
Ak sa im neubrániš,
Príde krutý pád.
Stále vie,
Že na lásku nie je liek,
Nepomáha ani smiech.
Smútok na duši,
Možno sľub svoj nikdy neporuší.
Len v tme vie,
Že je neviditeľná,
Aj keď pre niekoho je to vec nepochopiteľná.
Nie je vidno,
Že sa na teba s láskou v očiach pozerá,
Krivdu v sebe nehľadá,
Len čaká a čaká,
Že aj v dni nájde to,
Čo stále hľadá.
Tá skutočná tma a ticho
A v nej sedí dievča,
Čo si len slabo vzdychlo.
Tuší,
Že dnes už svetlo v sebe neprebudí.
Aj keď pozerá sa do ničoho,
Vidí tam tvoj odraz,
A vo hviezdach črtá si tvoj obraz.
Tmavé zrkadlo pred ňou,
Má tušenie,
Že tou myšlienkou zlou
Nepriblíži to,
Čo je navždy oddialené dňom.
Neubráni sa túžbe rozbehnúť,
Utekať, nový zmysel života nadobudnúť
A na teba navždy zabudnúť.
Keď padá hviezda, plnia sa priania.
Škoda,
Že sú to len nepravdivé zdania.
Len v tme nájde oporu,
Tú, čo hľadá,
Potrebuje podporu.
Sama sedí na parapete,
Aj keď tu už nebude,
Rýchlo na ňu zabudnete.
Tá neha k noci,
ktorá je jej vždy na pomoci,
Len tá tu bude s ňou,
Aj keď začnú odbíjať zvony o polnoci.