Basnicky.sk

Mimiii4845  Zobraziť/skryť lištu autora

Odlúčenie

Keby bolo možné vrátiť čas,
Znova prebudiť to,
Čo bolo v nás.
Bez lásky som ničím,
Len naivne plačem a kričím,
Stekajú mi slzy,
No teba to asi vôbec nemrzí.
Vravela som si:
Nehodlám sa vzdať,
Budem o teba bojovať.
Dosnívali sme svoj sen,
Prečo prišiel ten
Osudový deň?
Možno som sa ho bála,
Možno nie,
No prišla tá rana,
To odlúčenie.
Ďakujem však za tie momenty,
Ku ktorým sme mali blbé komenty,
Ďakujem ti za ne,
Aj keď viem,
Že pre teba sú už navždy odpísané.
Navždy si sa rozlúčil,
Mne si veľmi ublížil,
Asi ťa to vôbec nesere,
Ale na ostatných to určite nebere.
Bol si len kamarát,
Potom čosi viac,
Povedal si, že ma máš rád,
Neskôr sklamal ,, nechtiac ,, .
No doteraz nechápem,
Ako si to spravil
A city vo mne vzbudil.
Cítim sa prázdna,
Chcem len malý náznak,
Či šancu ešte mám,
Pokiaľ sa ti úplne nepoddám.
Áno, viem,
Strašne veľa teraz od teba chcem.
Nemá to význam,
Už ťa dobre poznám,
No ja ti poviem zbohom,
Keď ťa nabudúce stretnem za ďalším rohom.
Dátum vloženia 7. 5. 2012 23:03
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 3017
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
Neboli pridané, žiadne komenátre