Basnicky.sk

EmoMia  Zobraziť/skryť lištu autora

Mama, ďakujem, že si!

Mama, je jediný človek, ktorý nás ľúbi len kvôli tomu ,že sme.
Mama, je tá, ktorá si nás pamätá ako prvá po narodení.
Mama, je tá, ktorá sa o nás odmalička stará.
Tá, ktorá nás chytila vždy , keď sme robili prvé krôčiky.
Tá, ktorá nám zahojila obité kolená.
Tá, ktorá pri našich malých šibalstvách nikdy nestratila trpezlivosť. Tá, ktorá nám pomáhala písať, čítať, počítať.
Tá, ktorá pri nás sedela dotiaľ, kým sme to nevedeli.
Tá, ktorá nám vždy pomohla, keď sme to potrebovali.
Tá, ktorá sa tešila z kresbičky, ktorú sme jej nakreslili.
Tá, ktorá nás nikdy nesklame.
Tá, ktorá vždy drží s nami.
Tá, ktorá sa nikdy nevedela na nás hnevať dlho.
Tá, ktorá nás podporuje odo dňa, keď sme sa narodili.
Tá, ktorá chce aby sme boli najlepší.
Mama, ďakujem, že si!

Posledná aktualizácia: 23. 4. 2012 18:27
Dátum vloženia 23. 4. 2012 17:22
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 5332
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Stuno

    Dobre, od srdca,len to je taká úvaha

    23. 4. 2012 21:28
  2. misa6767

    Mna by taká basen potešila ..velmi ))) mile

    23. 4. 2012 21:31
  3. krasovlaska

    No odkaz v shoutboxe ma celkom zaujal, tak som rychle klikla na tu tvoju basen...

    ..a..ehm...chodis do ZS? To vidno, ako nechcem urazit, ale basen je jednotvarna, nezazivna a taka prilis predvidatelna. Ze nenadchne, ale ani nesklame.

    23. 4. 2012 23:10
  4. len a.

    vcelku súhlas s krasovláskou, dojemné,zaujal hlavne druhý verš- vyslovila si niečo ,čo nie je až tak ( použijem trochu drsnejšie slovo, ktoré sa nehodí do tak čarovného pojmu mama) -notoricky známe
    na záver, treba čítať, veľa čítať, potom zhodnotíš aj svoj text...sebakriticky
    Modlidba Za Rodičov - Milan Rúfus

    Pane, ktorý si na nebi,
    zachovaj všetkým deťom mami.
    Nech ako cesto na chlebík,
    im rastú v teple pod rukami....
    alebo iný pohľad na ženu ...matku
    Čas matky

    Magde



    Ďakujem za údiv, ktorý ma odzbrojuje,

    až moju báseň mrazí.

    Jej mäkký zobáčik škrupinu ticha kľuje,

    ale ju neprerazí.

    Čosi jej radí nedotknúť sa mena

    a neotvárať ranku.



    Ďakujem za úžas...
    a srdiečko pre mamičku, prečítaj jej to, určite ju to poteší

    24. 4. 2012 10:00