Basnicky.sk

Stála v kúte celkom sama,
videla ako tieň na zem padá,
bola krásna, čistá, mladá
no stále vo vnútri sama.

Hľadela na všetku špinu sveta,
našla v nej kúsok čo sa trblieta.
Malý kúsok v toľkej biede,
ktorý vraví ako veľmi zle je.

Predtým chcela ostať navždy mladá
dnes cíti ako do staroby padá.
Život pred sebou a vrásky na čele má
bolí, ak slza po líci so smútkom stoná.

Prešli mesiace a dni odplávali potokmi
vraví a dúfa, že dobre bude – rokmi,
ale čas city nemá a nezastaví svoj beh
s ňou staroba odchádza na druhý breh.