Basnicky.sk

Čierne oči sťa uhoľ sa upínali na nočnú oblohu. Bola jasná, krásna, posiata žltými bodkami, ktoré niesli svoj názov - hviezdy. Oči sa zrazu zavreli a jeho hruď sa napla pod hlbokým nádychom. Poddával sa svojim myšlienkam. Kto vie, čo cítil, o čom premýšľal.
Vydýchol a oči otvoril. Ruky mal zopnuté pri prsiach, lemovali jeho hruď a jeho pery boli sťa tenučká linka, ktorá nenaznačovala nič, čo by vykazovalo známky nejakej emócie. Bol to vcelku vysoký muž, mal bledú pleť a čierne veci, ktoré lemovali jeho chudé telo. Tento muž mal tiež meno - Mikuláš. Jeho povrch však naznačoval niečo neutrálne. Niečo, čo sa nedalo jasne popísať ani vyjadriť slovami. Spoločnosťou bol odvrhovaný pretože si mysleli, že je podivín, ktorý sa stráni svojho okolia, ktorý svojím cholerickým prístupom dáva najavo svoje pocity, rozhorčenie a pobúrenie nad situáciami, ktoré prežíva a aktívne sa ich zúčastňuje. Vidia povrch, vnútro ich nezaujíma. Majú pocit, že toto je jeho vnútro, že toto je jeho pravá tvár, že toto je on. Jeho pravé ja. On však svoje city skrýva hlboko vo svojom srdci. Srdci, ktoré bije, no však nie je ho počuť skrz tú cholerickú bariéru, kamennú bariéru, ktorou sa ohradil, ktorou odháňal ľudí, ktorí mu nerozumejú a nezaslúžia si dostať sa cez ňu. Túto bariéru si nepostavil preto, že chce byť izolovaný, ale preto, aby videl, koľkí túto bariéru prelezú a dostanú sa s čistou láskou k jeho bijúcemu srdiečku, jeho vnútru.

Avšak práve toto vnútro je podstatné. Nie obal, nie povrch. Vnútro je to, čo je tak nádherné, čo je to pravé, čo človek skrýva pred okolitým svetom. Stráži seba samého pred ostatnými. Jeho vnútro je to, kde sa cíti najlepšie. Jeho myšlienky sú tie, ktoré toto vnútro obaľujú hrubým plášťom ochrany. Jeho vnútro je to, čo je pre všetkých otáznikom pretože v jadre toho vnútra sa skrýva to pravé. Jeho láska, jeho cit. Jeho zmysel pre ľudskosť, jeho dobrota a ochota. Tie pravé city, ktoré sú pohonom pre jeho obrovské srdiečko. Nie je prehnité, nie je scvrknuté ani obalené pavučinami. Je to krásne, veľké a žiarivé srdiečko, ktoré nemal nikto možnosť vidieť, pretože o to nikto nikdy nemal záujem, pretože každému stačil obal. Prejav sebeckosti, všakže? Predsudky, že áno? Bohužiaľ. Mikuláš je človekom s množstvom tvárí, no ostatní vidia len jednu. Prečo len jednu? Prečo? Keď ich je viac... Hľadať odpoveď je ako hľadať ihlu v kope sena. Sú leniví, že si utvoria názor len z obalu? Alebo sebeckí plní predsudkov, že im stačí na odsúdenie človeka povrchová tvár? Vidí niekto tú krásu vnútornú? Tú lásku, ochotu a dobrotu? Prečo si nikto v tej neutrálnej tvári nevšimne raneného chlapca, ktorý túži po láske, pochopení a ochrane? Ochrane pred čím? Ochrane pred zúfalstvom, ktoré ho zožiera. Otázka života, ktorú každý deň rieši. Áno, zúfalstvo. Neutrálna tvár schováva nie len to dobré, nie len lásku, ale aj bolesť. Prečo sa nikto nezahľadí do jeho uhľovo čiernych očí a nepokúsi sa otvoriť bránu do jeho krehkej duše? Ó, áno. Prepáčte mi, že som zabudla nato, že je pohodlnejšie pre Vás utvoriť si názor z vlastnej sebeckosti, odsúdiť tak človeka na nemilosť a pritom je to človek, ktorý možno potrebuje len objať, ktorý potrebuje pochopenie a podporu.
Je to človek, ktorý má v sebe plno tajomstiev, ktoré odhalí len ten, kto sa mu do očí ponorí, kto zahasí jeho túžbu po smrti, kto pochopí, že tá bariéra je nato, aby sme ju preliezli a neotočili sa pred ňou a neodišli preč.

Ja som neodišla, ja som ho neodsúdila. Ja som liezla, predierala sa prekážkami, uhýbala sa kameňom, ktoré na mňa padali, ale ja som ju vážení preliezla, pochopila jeho myšlienky, brala som ho takého, aký je. Uvidela jeho vnútro a s otvorenými ústami zostala stáť, no v tom začali sa mi z očí slzy liať - no mohol mi on takto slová vziať?

Je to on, je to brat môj, je to človek čo život mi naplnil, čo láskou ma obdaril, čo dobrotu rozdáva a nič za to nepýta. To on je ten, čo lásku si zaslúži, nie odvrhnutie, nie opovrhnutie, nie pľuvanec do tváre, ale lásku a objatie, ktoré ho zahreje a úsmev na tvári vyčaruje. To je pravá jeho tvár, ktorú však zbadá len ten, čo pevné hradby prelezie a jeho vnútro uzreje.