Basnicky.sk

Ludia si radi snívajú príbehy
Každý z nás má svoj sen vysnený
bežný človek stále nevie, kde má svoje šťastie
pozri sa na postihnutých , ony chcú iba zdravie
ludia si neuvedomujú šťastie aké majú
že sú zdravý majú šťastie aj keď sa s ním iba hrajú
na postihnutého človeka sa každý pozerá inak
no prečo im dávame tu vlastnosť , iný príznak
všetci sme si rovný aj nebo mame rovnaké
všetci mame dušu a to je dosť podstatné
buď rád že si zdravý a máš obe ruky
že niesi hluchý a počuješ všetky tie zvuky
len si predstav že sa staneš nepočujúcim
už by si viac nepočul ten zvuk povzbudzujúci
len sa zamysli ako si taký človek pýta na autobus lístok
taký človek si nemôže ísť zahrať futbal na ihrisko
nepočul by totiž píšťalku rozhodcu
nepočujúceho nikdy neprehlásia za vodcu
buď rád že chodíš po vlastných a niesi vozíčkar
väčšina ludí si to nevážia a kopu do nočného stolíka
každý mladý človek je plný zlosti
bijú sa, zbytočne si lamu kosti
pozri sa na polámaného človeka čo je po autohavárii
alebo toho čo leží v nemocnici v bolestiach z malárii
alebo človek čo sa dozvie pravdu keď mu rakovinu zatajili
nenájdu sa ludia čo by mu dobrú náladu naladili
taký postihnutý človek okrem rodiny nemá nikoho
každý kto by mu mohol byť kamarát ho radšej z hlavy vykopol
taký človek čo leží na smrtelnej posteli
ma posledné šťastie a chce ho ostatným rozdeliť
chce vidieť posledný úsmev na tvárach ludí pozostalých
nechce myslieť ako by na pohrebe smutní s plačom rovno stáli
každý nevidiaci sa túži pozrieť aspoň chvílu na tento svet
každý ochrnutý by sa chcel po vlastných vydať cestou vpred
predstav si že havaruješ a musia ti amputovať nohu
už by si viac nebehal , považoval by si rýchlu jazdu za škodu
a pozri sa kým sa to nestane aj tak to všetci robíte
máte len 2 možnosti buď sa spálite alebo zhoríte
skús sa vžiť do pocitov človeka ktorý oslepol
už viac neuvidí tie krásne farby ktoré by postrehol
veci ktoré videl , nahradia len predstavy
všetci mu nádej dávať prestali
vtedy spozná kto je jeho ozajstný priatel
lebo každý obyčajný od neho pôjde radšej ďalej
spomienky si musí držať v hlave, on sa nemôže pozrieť na fotky
tolko vela zážitkov, bol na fotkách tolkých
musí si zvyknúť na paličku z ktorou bude chodiť
môže iba cítiť a počuť, keď dážď bude zem kropiť
už nebude môcť len tak písať už nebude viac žiadne texty tvoriť
jedine čo mu ostáva, je sa k Bohu modliť
len si predstav že zostaneš na vozíku
je to vec na ktorú sa nedá len tak zvyknúť
ochrnutý človek to ma velmi ťažké
chcel by, no nemôže stúpiť na nohy vlastné
nemá tolko šťastia aby si mohol isť hocikedy zabehať
no nemôže kvôli tomu cely život nariekať
hoci na vozíku, ale aj tak sa svetu musí vzoprieť
nemôže sa nechať unášať prúdom, lebo by tak mohol zhorieť
a nikto predsa nechce aby mu jeho vlastne sny zhoreli
chce cítiť nádej ako pri modlení
no sú ludia na vozíkoch ktorý to už vzdali
ale aj tak túžia aby na nohách stáli
veď predsa na vozíku je všetko ovela ťažšie
starším vekom sú už aj ruky slabšie
každý zdraví človek si povie „čo je to jeden krok“
no predstav si že si na vozíku a nechodíš už viac než rok
aj ten jeden obyčajný krok ti začne chýbať
radšej by si prebehol po schodoch ako používať výťah
ludia si snívajú svoje sny a túžby
stále dokážu vo svojich snoch krúžiť
jeden sen za druhým vytvárajú príbehy
každý túži aby si splnil svoj sen vysnený
čo môže byť silnejšie ako príbeh snov ??
keď sa tie sny stanú realitou...