Basnicky.sk

Kto mi dá rozhrešenie
za túto spoveď,
viem, že ty nie,
hľadám inú odpoveď.

Kto mi prezradí,
či som sa mýlil,
kto nikdy nevyzradí
moje hriešne omyly.

Kto sa chce prizerať
na to aký som,
pred kým nesmiem vyzerať
ako korisť psov.

Koho mám milovať
a koho nie,
pred kým si mám spytovať
svoje svedomie.

Kto číta moje básne
a kto radšej nie,
prečo tvoja láska ku mne viazne
a necítiš nadšenie.

Jeden by sa pre teba
upísal až k smrti,
iný hľadí na seba
a na všetko prdí.

Medzi ľuďmi bývajú
často veľké rozdiely,
svoju pravú tvár skrývajú,
hrajú sa na dospelých.

Nie som šťastný, keď sa trápiš,
chcem ťa niečím potešiť,
čo sa deje rýchlo napíš,
spolu to skúsme vyriešiť.

Chcel by som ťa objať
a povedať, že bude lepšie,
všetko zlé od teba odviať
a písať ti ďalšie verše.

Obaja vieme, že raz príde koniec
všetkým týmto básničkám,
na konci akoby povestný zvonec
zaznie smutná pesnička.