Basnicky.sk

27veverka  Zobraziť/skryť lištu autora

Andílku můj

Drahý,je to už nejaký čas čo si sposobil v mojom živote búrku,
a hoc dnes zlahka pláva moja loď do prístavu kde je moj domou,
moja loď ostane naveky poznačená krupobitím ktoré si sposobil.

Nedokážm na tie chvíle zabudnúť,myslím na ne denne.
Ako mám zabudnút na tie mandlové oči,ako mám zabudnúť na tie velké avšak nežné dlane? Nie-nikdy nezabudnem-dnes to už viem.

Prajem ti aby si našiel svoje šťastie,i keď som smutná,že ho nemožem zdielať s tebou.

Lúčim sa s jediným slovíčkom-NEZABUDNEM.
Dátum vloženia 19. 3. 2012 10:04
Básnička je vložená v kategórii Vyznania
Počet zobrazení básne 2661
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. loomy

    not a poem, gramaticke chyby

    20. 3. 2012 09:19