Basnicky.sk

Keď sedím sám,
chcem prestať spomínať,
tiene noci sú všade tam,
kde som chcel svetlo mať.

Keď človek povie,
že má šťastný život,
on ešte vôbec nevie,
že je to len hlúpy podvod.

Hlúpa ilúzia,
v tom zváštnom svete,
nič nie je také,
ako si myslíte.

Smrť ti číha na päty,
máš z nej strach,
celý život pred ňou utekáš,
aj tak sa obrátiš len v prach.

Myslíš si že miluješ,
a to ťa trápi,
ale ta láska je len nenávisť,
tvoju dušu zasiahli jej drápy.

Niekedy chceš byť ako iní,
chceš začať milovať,
ale ty nie si ako oni,
ty nemôžeš to,čo iní mať.

Nemaj strach,
veď máš priaťeľov,
oni ťa nikdy nezradia,
pokiaľ máš pár halierov.

A aj tá ktorej si veril,
veril z celej duše,
ostáva ti povedať si,
zíde z očí zíde z mysle.

A tak ako prichádza tma do tvojho života,
prichádzaš pomaly na to,
že ta tma je tvoje svetlo,
a to sa stáva tvojím motto.

A tak sa pýtaš sám seba,
prečo ja mám taký osud,
a ostáva ti len dúfať,
že tvoj život je len zlý sen plný oblúd.

Oblúd ľudskej rasy,
rodu to zkazeného,
pre peniaze by zavraždili,
aj toho najchudobnejšieho.

Denne sa vraždia,
nenávidia sa navzájom,
tvoj priateľ s krížom na hrudi,
a nožom v ruke za chrbtom.

Tvária sa že veria v boha,
v niečo vyššie,
nech si najprv prečítajú tú svatú bibliu,
a to čo sa tam píše.

Tiene smrti ťa pomalý doháňajú,
a ty už viac nemôžeš utekať,
ale to ťa len vlastné pocity zabíjajú,
a proti nim ty nemôžeš bojovať.

A tak tu stále sedím
a rozmýšľam stále o tom,
čo mi tento prázdny život prinesie,
a čo bude po tom všetkom.

Aj tak je to vlastne všetko jedno,
aj tak raz skončíš na dne,
aj tak raz stratíš všetko,
a každý na teba zabudne…