Basnicky.sk

nickmyname49  Zobraziť/skryť lištu autora

Voľba

Možno kým sa zapojíš
do davu
pocítiš frustráciu
že všetko, čo niečo znamená
nevynáša zlato
a tvoje slepé myšlienky
lietajú v cudzích rukách.

To je život za život
predposledná lavička
pri hľadaní úzkej cestičky
alebo cesty k úzkosti,
ktorej sa neboja uveriť
ani mnohí poslovia slova.

Kto sa teraz schová,
keď už súdení zločinci
lezú najvyššie?
Dátum vloženia 12. 3. 2012 22:45
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1740
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. nickmyname49 (napísal autor básne)

    22. 01. 2012

    12. 3. 2012 22:45
  2. Weronika

    kým sú myšlienky slepé, kým len vynášajú na povrch bolesť z vnútra,
    sú vydané na milosť cudzím rukám

    keď pretavia sa do smerovníka ciest
    rovnako ako predtým k mukám
    môže i úzka cesta k cieľu viesť

    15. 3. 2012 13:06
  3. Biela_ruža

    si ma tymto chcel priviest k zamysleniu??

    27. 3. 2012 21:20
  4. len a.

    Dvojramenné čisté telo

    Slovo



    Čas v ohni a slovo. A plameň, voľný

    v priestore, ten čistí. Je preto duch

    v celibáte zachrípnutého ohňa.



    Tak nahé ako vtáctvo nebeské a v rúchu

    z ľaliových vôní –

    je. Ako bolo na počiatku, tak slovo

    oťaželo v nás.



    Priťažké stopy na taký mladulinký sneh.



    Ajhľa, prach cez podoby kalicha

    a pred ním kvet, uštvaný

    pred hrobom a bledý a zvonivý až na soľ. Ale nemý

    kráča človek, sám z rodu štvancov, navracia sa

    s rukami dopredu

    autor: Ján Stacho/to len také malé zamyslenie sa... k tvojej básni/


    28. 3. 2012 21:34
  5. nickmyname49 (napísal autor básne)

    Lucka, k akému zamysleniu? už si nepamätám

    Ďakujem vám za komentáre a Kris, niečo to má do seba

    4. 5. 2012 08:31