Nemá a strieborná
klope na okná,
že chce viac zimy
na ústa.
Prikývni mi
či ťa nepoznám
keď už kráčam ku dverám
otvoriť ti.
Len spev vetra
zachytený vo vlasoch,
veľké dojmy
z malých pohľadov.
Taká bola
na chvíľu
trocha ostrá
ale pristane mi.
Vedie krok
- struny sa už potrhali
pod tlakom
kým som premenený
zbieral zvyšky sily
a lesk v jej očiach.
Doteraz len kreslím
spomienky,
strieľam záblesky
prebdených nocí,
točím sa
okolo sveta,
prosím...
Neutícha(š).
Dátum vloženia 12. 3. 2012 22:39nickmyname49
Jedna na druhého
Básnička je vložená v kategórii Smutné
Počet zobrazení básne 2063
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- daisy35
Tvoja poetika..jemné,dobre sa čítalo
13. 3. 2012 19:36 - Nature-evil
celkom fajn
14. 3. 2012 14:01 - belinda
pekné
14. 3. 2012 20:51 - Biela_ruža
kreslim spomienky...
27. 3. 2012 21:17 - len a.
nickmy...si jeden z mála autorov, ktorý by mohol "prepísať"mnoho vydaných kníh s takouto poetikou,ktorá pohladí ducha, to krajšie...čo v nás ešte zostalo,súhlas s daisy-si svojský nickmynameovský zázvorový drink s....
28. 3. 2012 21:08 - nickmyname49 (napísal autor básne)
juchú, ďakujem vám všetkým , potešili ste ma
4. 5. 2012 08:29