vybíjam z klavíra
posledné tóny
dozvuky piatkov
začiatky mojich nočných môr
a stále rovnaká
zničená a plná živých vôd
na pokraji naplnených túžob
upadám do apatie
na opatrnosť nedbám
len pomaličky
približujem svoj život
ku skúškam z ktorých isto iste vyletím
posledné noty z pera osudu
a súco súca na dve milosti
v čarovnom obale
pripravená smrťou začať život
tikanie hodín
ma pripravuje o zvšky odvahy
len pár zrniek piesku
a pochovám staré zločiny
svedomie to zase všetko prespalo
keď vlečiem nocou
roztrieskané telá závislostí
vátim ich tebe
Dátum vloženia 9. 3. 2012 18:48Enžela
to isté dievča
Básnička je vložená v kategórii Ostatné
Počet zobrazení básne 1546
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- Skrátka neviem
veľa slov, myslím, príliš opisuješ, dopovedaš, hneď 1. strofa, ono by v nej stačilo kľudne ponechať prvé dva verše, genitívka: pero osudu, no neviem, trochu nešťastne použité...občas, kde tu, ti chýbalo písmeno v slove(techn. nepozornosť)inak myšlienkovo hodnotné...
11. 3. 2012 08:23 - Enžela (napísal autor básne)
ďakujem za tvoj čas .. ak si nejakú tú chybu všimnem, opravím inak mám pocit, že ak by som toľko neopisovala, nepochopilo by sa to
11. 3. 2012 18:16 - Skrátka neviem
v básni nie je nutné, aby čitateľ všetko chápal tak ako to myslel autor
je dobré, keď čitateľ má možnosť rozvíjať tvoje myšlienky smerom aký on uzná za vhodný, treba ponúkať nie nasilu natláčať , potom ľudia, ktorí ťa čítajú, nebudú mať pocit, že pri tvojich textoch idú po jednosmerke, rozumieme si?
jednoducho, voľnosť čitateľa je jeden z krokov k úspechu, aspoň podľa mňa
11. 3. 2012 20:09 - Enžela (napísal autor básne)
Samozrejme...ale keby som tam toho toľko nenapísala, nebolo by to úplné... ale tak ďakujem no
12. 3. 2012 18:53