Basnicky.sk

Stojím na úpätí rokliny,
Som tam len ja a nik iný.
Sledujem pohyb vĺn tam dole,
Okolo zvuk vetra a more.

Čajky tu lietajú, strmhlav sa rútia do vody,
Závidím im pocit letu a slobody.
To mňa sužuje spomienka,
Žiaľ, nieje to len domienka.

Moje dievča dnes už s druhým randí,
Nedokážem uniesť tú prítomnosť pravdy.

Pamätám si ako som malý viazal jej ružové mašličky do vlasov,
Vtedy sme mali ešte kopu krásnych snov.
Že sa mužom a ženou staneme,
Cestu k láske a porozumeniu si nájdeme.

Aj keď roky života nám plynuli,
My dvaja ako hrdličky sme sa ľúbili.
Až chvíľa prišla, čo to všetko zmenila,
Ona cestu za bohatstvom si zvolila.

Bez citu, bez lásky mi to raz oznámila,
Moje srdce v tej chvíli ťažko ranila.
Aj keď vie, že úcty sa jej málo dostane,
Peniaze a slávu milovať neprestane.

Bola to križovatka, ktorá naše cesty navždy rozdelila,
Boli to posledné slová, ktorými ma odradila.

Dnes tu stojím na tomto mieste a premýšľam,
Do spomienok predsa troska zavítam.
Tu to všetko začalo, lampión lásky sme tu vypustili,
Mená do stromu vyryli.

Všetko sa raz skončiť musí,
No spomienka na lásku nás nikdy neopustí.