Nečakaná správa
sťa výbuch sopky
zasiahla ma.
Kľačím v tmavom kúte
utieram si slzy
nastal koniec našej púte.
Prekvapená,ztrhaná
ničomu neverím.
To asi len život
si zo mňa vystrelil.
Naša cesta žiari tmou
z okna to vidieť jasne
zhasli svetlá lampiónov
vnímať to je krásne.
Rozčarovaná,naivná
kto by tomu veril.
To asi len život
si zo mňa vystrelil.
Neveriaca
že si nadobro preč
prosiaca
počuť tvoju reč.
Ako slnko stále svieti
verím že raz budeme spolu
A pokial nezhasne
budem veriť tomu.
Spominajúca,nostalgická
ničomu neverím.
Už viem že to život
si zo mňa len vystrelil.
Dátum vloženia 25. 2. 2012 17:29Farie
Život si zo mna vystrelil
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 2236
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah
Odoberať RSS kanál tohto autora
Uložit a zdieľať
Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti
Komentáre k básničke
- LevieSrdce
Mne sa to lúbi.
26. 2. 2012 13:12 - krasovlaska
Neohrabane, nutene rymy, viac krat opakujuce sa slovne spojenia.
Taky blby dojem z tejto basne vznika.
Ale myslienka je fajn, len viac by som na forme popracovala.
28. 2. 2012 15:04 - Farie (napísal autor básne)
musím uznať že rýmy vyvolávajú dojem že sú nútené ale práve báseň je založená na tých rýmoch..a k tým slovným spojeniam len toľko že každý ma iný štýl písania a podla mňa to vôbec nevadí bol to zámer..každopádne ďakujem za názory :p
6. 3. 2012 12:25 - Livus
Nutene-nenutene, je to jedno, lebo to znie fajn. U mna dobre . Paci sa.
6. 3. 2012 12:28