Basnicky.sk

Hranica medzi nebom a zemou
vedie práve cez nás,
zaoberám sa tou dilemou,
ako ju obísť včas.

Ako sa dostať do raja,
v ktorom budeme sami?
Chceme to vôbec obaja?
Pochybujem miestami.

Viem, že nám je takto dobre,
keď stojíme pevne na zemi,
vo vreckách iba drobné,
dušami sme spriaznení.

Rozumieme si a to nám stačí,
každý deň sme tu pre toho druhého,
priznávam, že sa mi to páči,
keď ma zbavuješ dňa smutného.

Tebe nemusím písať básne,
vieš ma aj bez nich prijať,
táto myšlienka neuviazne,
mám istotu, čo viac si priať.

Pri tebe som iný človek,
som vo svojej vlastnej koži,
vieš, že nie si pre mňa čokoľvek,
už ti nik viac neublíži.