Basnicky.sk

petr77  Zobraziť/skryť lištu autora

Komu sa vyrozprávať mám?

Komu sa vyrozprávať mám,
keď cítim, že Teba už nepoznám,
zdáš sa mi čoraz viac cudzia,
tak poraďte čo robiť, ľudia!

Chcem sa Ti konečne pozrieť
do Tvojich hlbokých očí,
možno Ťa môj ubolený pohľad
o niečom silnom presvedčí.

Každopádne dnes je koniec,
už nie som iba chlapec,
dnes si všetko ukončila
a nôž do srdca zaryla.

Je to ako koniec jednej éry,
koniec niečoho, v čo som veril,
koniec niečoho, po čom som túžil,
to všetko už niekto zrušil.

Našla si šťastie, i keď bezo mňa,
nech studňa Tvojich želaní je bezodná,
nezostáva nič, ako byť ticho,
akoby táto báseň bola posledným výdychom.

Chcel som napísať tú najkrajšiu,
pripomínajúcu prechádzku nedeľňajšiu,
vyjadrujúcu túžbu najsilnejšiu,
ľúbiac ženu najlepšiu.

Dnes viem, že som to nedokázal,
i keď stovky veršov som Ti ukázal,
nesmieš byť smutná ako som ja,
začni žiť naplno, veď už ste dvaja!

Ja budem blúdiť v útrobách svojej mysli,
že existujem, si navždy odmysli,
zabudni na to, že som tu bol,
choď ďalej životom, ja som už zoslabol.

Ako posledná kvapka vo veľkom mori,
všetko vyschlo a to ma boli,
vybral som sa cestou písania básní,
no dnes som už úplne prázdny.

Moje básne sa len ťažko čítajú,
ľudia v nich márne kompromisy hľadajú,
láska však strednú cestu nedáva,
ale nádeje na život s Tebou sa nevzdávam.

Už pri Tebe nemám viac miesto,
viem to ja, aj Ty vieš to,
verím, že raz zmeníš svoj názor,
aj pohľad, ktorý pozerá na výzor.

Uzatváram sa pred svetom a začínam tvoriť,
búšiacim srdcom sa chcem do Teba ponoriť,
si nevyčerpateľný zdroj inšpirácie mojej poézie,
snáď Ti to moje písanie ešte na nervy nelezie.

Keď už kvantita predbieha kvalitu,
je na čase radšej prestať,
zrejme navždy budeš tam a ja tu,
skúsim a chcem tu kvôli Tebe zostať.

Chcel som len napísať to, čo cítim,
veršami a rýmami Ti ukázať, čo vidím,
skutkami a rečami dokázať, že sa nemýlim,
no musím sa vyrovnať s osudom nemilým.

Cit vraví jedno a rozum zas iné,
srdce sa pýta, prečo nie si pri mne,
rozum mu na to logicky odpovedá,
že sa to teraz jednoducho nedá.

Srdcu táto odpoveď nestačí,
ďalšie otázky za Tebou kričí,
myseľ však vie, že musí vyhrať,
no stále verí na myšlienkový zvrat.

Pochopil som, že láska nie je pre mňa,
hoc sa mi páči každá melódia jemná,
ktorá pripomína to, aká si pre mňa skvelá,
mladá dáma, ktorá v ženu dozrela.

Žiadne slová v žiadnej básni
nevyjadria moje skutočné city,
tak svoje telo a pery k mojim pritisni,
chcem to len s jedným človekom a to si ty.

Odteraz vieš, že to nie je iba pobláznenosť,
ani len chvíľková krásy zaujatosť,
dnes už presne vieš, čo k Tebe cítim
a aký potenciál v Tebe do budúcna vidím.

Veď Ty vieš, že sa teším aj z maličkostí,
stačí pohľad na Teba a mám prídel radosti,
keď muži plačú, niečo nie je v poriadku,
už prišiel čas na poslednú bodku.
Dátum vloženia 4. 2. 2012 15:19
Básnička je vložená v kategórii Zaľúbené
Počet zobrazení básne 1963
Nahlásiť príspevok ako nevhodný obsah

Odoberať RSS kanál tohto autora RSS kanal

linky Uložit a zdieľať

Ulož si alebo zdieľaj tento príspevok v tvojej obľúbenej sociálnej sieti

Komentáre k básničke
  1. Mrakoplaš

    môj pohľad na rýmované básne je asi isto diametrálne odlišný ako tvoj, neriešim...už predtým som ti písal pri niektorej tvojej básni, čo si o takýchto textoch myslím, nič sa zatiaľ nezmenilo

    4. 2. 2012 18:44
  2. papilio_ulisses

    fuuu, je to na mňa veľmi dlhé a nepútavé, prepáč, ale u mňa nie

    4. 2. 2012 20:32
  3. Lečo

    THUMBS UP !
    je to jedna z mála vecí ktoré sa mi pozdávajú, s toho quanta písmen čo tu denne pribúdajú.

    5. 2. 2012 07:08