Basnicky.sk

Za ranných rozbrezkov,
keď zem sa prebúdza,
keď opar nad zemou
už k nebu dvíha sa,
v tej spleti božskosti
panenskej krásy,
môj pohľad spočinul
na horskej stráni...
V nesúcich sa tónoch
slávičej piesne,
keď slnce zlatisté
štverá sa vyššie,
pohládzam očami
tú krajinu prekrásnu,
vnímajúc jej vôňu
tajomna odvekú...
Cez vrcholky hôr
sa už kde tu lúč prediera
a svojím paprskom
spiacu stráň prebúdza...
Celučká pokrytá perlami rosy,
sa v jeho odraze
žiarivo rosí...
Na každom stebielku
jak slzy Anjelov,
tá kvapka jagá sa
striebristou nádherou.
Nežná a krehučká,
sťa bozk panny nevinnej,
tou sviežosťou objíma
kvet stráne rozľahlej...
V pavučích sieťach
sa vo vánku vlní,
keď dych pri tom
tají sa a srdce mlčí...
Túžim sa dotýkať
tých kvapiek striebristých,
kúpať sa v prekrásnych
tých slzách Anjelských...
Obnažím si telo,
ľahnem si do trávy,
v panenskom objatí,
ma slnce zaplaví....
Zatvorím si oči
a splyniem s oblohou,
pozemských krásnych hviezd,
tou rosou striebristou...