Basnicky.sk

Nervozne slova posielam Ti v basni.
Lebo basen to su slova trapenia i slasti.
Uz niesom romantik, ten v laske by sa nestratil.

Tak pisem prazdne vety o strachu zo straty.
Doma, pri kozube, ticho sedim, dumam.
O tej sekunde stastia, o tom, ci este nadej mam.

v tom zhasnu uz aj posledne lampy, a neon nahradi mesiac,
aj ohnik tisko dohorieva v kozube, a hreje uz len v nas.
Vtedy ja, opusteny z nozom na hrudi zaspavam, Nad kôpkou basni plnych riadkou o smrti.
Nenachadzam odpovede, casto stracam vieru, a preto zbiti laskou, uklanam sa k liehu.
No som stastny, a pri tom plny hnevu zaroven,
lebo prestavam na teba mysliet aspon na ten jeden den.
Rano...
Do tmy, zariju sa prve luce slnka. Svetlo zobudza ma zo zleho sna,
som stastny a plny hnevu zaroven, lebo zacinam na teba misliet opet dalsi den.